OK CARBON
OK CARBON
Opening: 12 / 13.11.2021
Direction: Peter Gonda Dramaturgy: Adam Dragún Music Dramaturgy: Michal Cáb Stage Design: Matěj Sýkora Code Architecture: Samuel Michalik Light design: Peter Gonda, Matěj Sýkora Production: Tereza Dvořáková Robotics: Natália Sýkorová, Lukáš Vodseďálek Design: Jozef Tušan, Don Chain Cast: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Direction: Peter Gonda Dramaturgy: Adam Dragún Music Dramaturgy: Michal Cáb Stage Design: Matěj Sýkora Code Architecture: Samuel Michalik Light design: Peter Gonda, Matěj Sýkora Production: Tereza Dvořáková Robotics: Natália Sýkorová, Lukáš Vodseďálek Design: Jozef Tušan, Don Chain Cast: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Premiéra: 12 / 13.11.2021
Koncept a réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Adam Dragún Hudobná dramaturgia: Michal Cáb Scénografia: Matěj Sýkora Architektúra kódu: Samuel Michalik Svetelný dizajn: Peter Gonda, Matěj Sýkora Produkcia: Tereza Dvořáková Dizajn: Jozef Tušan, Don Chain Účinkujú: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Koncept a réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Adam Dragún Hudobná dramaturgia: Michal Cáb Scénografia: Matěj Sýkora Architektúra kódu: Samuel Michalik Svetelný dizajn: Peter Gonda, Matěj Sýkora Produkcia: Tereza Dvořáková Dizajn: Jozef Tušan, Don Chain Účinkujú: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
In the show „OK Carbon“ a group of volunteers try to work with the performative potential of neural networks.
The production follows the practice of theatre director Peter Gonda, who explores the staging possibilities of working with non-actors. However, this is not documentary theatre. Gonda works with non-actors without the ambition to turn them into professionals. Quite the opposite. Everything that professionals try to eliminate – stress, confusion, fallibility – becomes part of the performance. There must be room for chance where craft mastery is otherwise assumed. The „illusion of chance“ is replaced by an undisguisedly controlled environment. After projects ATISMIA or Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov Gonda and his collective come up with a work in which a group of non-actors on stage is followed by another erratic partner – artificial intelligence.
Over the course of a month of rehearsals, a theatrical score was created, composed of human-machine interaction, improvisation and musical components. The basic principle of working with a neural network is to continuously input inputs to which the network responds. It is based on a statistical model based on a large English language database. The performers have a conversation with the technology and the technology has a conversation with them. The performance then stands on a variation of this simple motif.
What would the world be like if the Library of Alexandria hadn‘t burned down?
Interpretation of the description used above by the GPT3 Neural Network: „The network is used in its current state – it is not ‚trained‘ to do so. As a result, AI is partially unpredictable. It‘s a completely new experience for actors. The script is not written, the dialogue is not prepared, but the actors have a clear idea of what they want to achieve. The aim of the production is to create a relationship between the actors and the network. The production of the show is a process of a group of people trying to get the most out of a system they have no control over. In the end, they try to fi nd a way to coexist – a way to live with technology. In the process of creating a performance, the participants realize that they are not just spectators of the technology – they are part of it. The performance will be performed in the theatre space of the Institute for Advanced Study. The performance will take place at 7:00 pm.“ V představení „OK Carbon“ se skupina dobrovolníků pokouší pracovat s performativním potenciálem neuronových sítí.
Inscenace navazuje na praxi divadelního režiséra Petera Gondy, který zkoumá možnosti práce s neherci. Nejedná se však o dokumentární divadlo. Gonda pracuje s neherci bez ambice udělat z nich profesionály. Právě naopak. Vše, co se profesionálové snaží eliminovat – stres, zmatek, chybovost – se stává součástí výkonu. Tam, kde se jinak předpokládá řemeslné mistrovství, musí být prostor pro náhodu. „Iluze náhody“ je nahrazena neskrývaně kontrolovaným prostředím. Po projektech ATISMIA a Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov přichází Gonda se svým kolektivem s dílem, v němž skupinu neherců na jevišti následuje ještě jeden nevyzpytatelný partner – umělá inteligence.
Během měsíčního zkoušení vznikla divadelní partitura složená z interakce člověka a stroje, improvizací a hudebních složek. Základní princip práce s neuronovou sítí spočívá v neustálém vkládání vstupů, na které síť reaguje. Je založen na statistickém modelu vycházejícím z rozsáhlé databáze anglického jazyka. Účinkující vedou konverzaci s technologií a technologie vede konverzaci s nimi. Představení pak stojí na variaci tohoto jednoduchého motivu.
Jak by vypadal svět, kdyby Alexandrijská knihovna neshořela?
Interpretace výše užitého popisu inscenace podle GPT3 Neural Network: „Síť se používá v aktuálním stavu – není k tomu „vycvičena“. V důsledku toho je umělá inteligence částečně nepředvídatelná. Pro herce je to zcela nová zkušenost. Scénář není napsaný, dialogy nejsou připravené, ale herci mají jasnou představu, čeho chtějí dosáhnout. Cílem inscenace je vytvořit vztah mezi aktéry a sítí. Produkce představení je procesem skupiny lidí, kteří se snaží vytěžit co nejvíce ze systému, který nemají pod kontrolou. Nakonec se pokusí najít možnost soužití – způsob, jak žít s technologií. V procesu vytváření představení si účastníci uvědomují, že nejsou jen diváky technologie – jsou její součástí. Představení se bude hrát v divadelních prostorách Institutu pro pokročilé studium. Představení se koná v 19:00.“
The production follows the practice of theatre director Peter Gonda, who explores the staging possibilities of working with non-actors. However, this is not documentary theatre. Gonda works with non-actors without the ambition to turn them into professionals. Quite the opposite. Everything that professionals try to eliminate – stress, confusion, fallibility – becomes part of the performance. There must be room for chance where craft mastery is otherwise assumed. The „illusion of chance“ is replaced by an undisguisedly controlled environment. After projects ATISMIA or Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov Gonda and his collective come up with a work in which a group of non-actors on stage is followed by another erratic partner – artificial intelligence.
Over the course of a month of rehearsals, a theatrical score was created, composed of human-machine interaction, improvisation and musical components. The basic principle of working with a neural network is to continuously input inputs to which the network responds. It is based on a statistical model based on a large English language database. The performers have a conversation with the technology and the technology has a conversation with them. The performance then stands on a variation of this simple motif.
What would the world be like if the Library of Alexandria hadn‘t burned down?
Interpretation of the description used above by the GPT3 Neural Network: „The network is used in its current state – it is not ‚trained‘ to do so. As a result, AI is partially unpredictable. It‘s a completely new experience for actors. The script is not written, the dialogue is not prepared, but the actors have a clear idea of what they want to achieve. The aim of the production is to create a relationship between the actors and the network. The production of the show is a process of a group of people trying to get the most out of a system they have no control over. In the end, they try to fi nd a way to coexist – a way to live with technology. In the process of creating a performance, the participants realize that they are not just spectators of the technology – they are part of it. The performance will be performed in the theatre space of the Institute for Advanced Study. The performance will take place at 7:00 pm.“ V představení „OK Carbon“ se skupina dobrovolníků pokouší pracovat s performativním potenciálem neuronových sítí.
Inscenace navazuje na praxi divadelního režiséra Petera Gondy, který zkoumá možnosti práce s neherci. Nejedná se však o dokumentární divadlo. Gonda pracuje s neherci bez ambice udělat z nich profesionály. Právě naopak. Vše, co se profesionálové snaží eliminovat – stres, zmatek, chybovost – se stává součástí výkonu. Tam, kde se jinak předpokládá řemeslné mistrovství, musí být prostor pro náhodu. „Iluze náhody“ je nahrazena neskrývaně kontrolovaným prostředím. Po projektech ATISMIA a Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov přichází Gonda se svým kolektivem s dílem, v němž skupinu neherců na jevišti následuje ještě jeden nevyzpytatelný partner – umělá inteligence.
Během měsíčního zkoušení vznikla divadelní partitura složená z interakce člověka a stroje, improvizací a hudebních složek. Základní princip práce s neuronovou sítí spočívá v neustálém vkládání vstupů, na které síť reaguje. Je založen na statistickém modelu vycházejícím z rozsáhlé databáze anglického jazyka. Účinkující vedou konverzaci s technologií a technologie vede konverzaci s nimi. Představení pak stojí na variaci tohoto jednoduchého motivu.
Jak by vypadal svět, kdyby Alexandrijská knihovna neshořela?
Interpretace výše užitého popisu inscenace podle GPT3 Neural Network: „Síť se používá v aktuálním stavu – není k tomu „vycvičena“. V důsledku toho je umělá inteligence částečně nepředvídatelná. Pro herce je to zcela nová zkušenost. Scénář není napsaný, dialogy nejsou připravené, ale herci mají jasnou představu, čeho chtějí dosáhnout. Cílem inscenace je vytvořit vztah mezi aktéry a sítí. Produkce představení je procesem skupiny lidí, kteří se snaží vytěžit co nejvíce ze systému, který nemají pod kontrolou. Nakonec se pokusí najít možnost soužití – způsob, jak žít s technologií. V procesu vytváření představení si účastníci uvědomují, že nejsou jen diváky technologie – jsou její součástí. Představení se bude hrát v divadelních prostorách Institutu pro pokročilé studium. Představení se koná v 19:00.“
PIECE FASHIONED FOR TWELVE RANDOM SPECIFIC NON-ACTORS
PIECE NA MIERU NÁHODNÝCH DVANÁSTICH KONKRÉTNYCH NEHERCOV
Opening: 30.06.2021
Direction: Peter Gonda Dramaturgy: Adam Dragún Light design: Jozef Čabo Sound collab: Jonatán Pastyrčák Production: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský Design: Margaréta Fehérová Cast: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
Direction: Peter Gonda Dramaturgy: Adam Dragún Light design: Jozef Čabo Sound collab: Jonatán Pastyrčák Production: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský Design: Margaréta Fehérová Cast: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
Premiéra: 30.06.2021
Réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Adam Dragún Svetelný dizajn: Jozef Čabo Hudobná spolupráca: Jonatán Pastyrčák Produkcia: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský Dizajn: Margaréta Fehérová Účinkujú: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
Réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Adam Dragún Svetelný dizajn: Jozef Čabo Hudobná spolupráca: Jonatán Pastyrčák Produkcia: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský Dizajn: Margaréta Fehérová Účinkujú: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
The performance was created in 6 weeks with a group of volunteers who have responded to an open call. The starting point of the process were the topics of automaticity in human behavior and a body of research across psychology, cognitive science and microbiology, which challenges the notions of humans as disparate individuals.
Rehearsals were held two times weekly for three hours. I utilise a set of techniques, which allow me to work with the specific materiality of the non-actors. Mostly, it is various games, with a purpose to expand the spatial perception and coordination of participants, improve their ability to improvise either solo or in the context of a group and develop the technical side of their stage presence (elevated work with space, nonverbal communication, voice techniques and working with audience's attention). I often also work with techniques of complicité.
I developed strategies which make the participants respond to various problems emerging on the scene in real-time and make them perform various assignments, interact with the rest of the group or with the audience.
Participants on stage do not represent any characters. The performance does not have a plot. I am also trying to avoid the documentary mode - to let participants speak about themselves or their lives. All texts and words are improvised or stem from resources which the participants were allowed to read only shortly before the performance.
My goal is to explore the limits of (self) re-presentation, proximity and immediacy and to create an instant community of performers and spectators, a sort of communion/meeting, delimited by the duration of the performance.
The cast of "Piece fashioned for twelve random specific non-actors" consists of a group of volunteers who took part in a six weeks long workshop led by the director Peter Gonda. In his practice he explores the staging potential of working with non-actors. However, this is not amateur or documentary theater. Gonda works with volunteers without trying to make them professional. Everything that professional actors try to eliminate - stress, confusion, errors, is transformed into a part of the performance. This requires a different approach to dramaturgy. Where classical drama presupposes craftsmanship, here chance plays the biggest role. Where theatre works with an illusion of chance, here an openly controlled environment is created. Peter Gonda thus in many ways further develops theatrical thinking of groups such as Rimini Protokol, Komuna Warszawa or Gob Squad. Adam Dragun. Performance vznikala v priebehu 6 týždňov so skupinou dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili na otvorenú výzvu. Štartovacím bodom procesu bola otázka automatickosti v ľudskom správaní a výskum naprieč psychológiou, kognitívnymi vedami, ale tiež mikrobiológiou, ktorý z rôznych strán napádal predstavu o človeku, ako ucelenom jednotlivcovi.
Skúšky, ktoré sa konali dva krát týždenne a trvali tri hodiny vychádzali zo špecifického prístupu ku materialite nehercov, ktorú som si vytvoril počas štúdia režie na pražskej DAMU, kde ma začala zaujímať práca s prejavmi (reč, chodenie, držanie a reč tela, hlas, pohľad, gestikulácia) človeka, ktorého autentickosť ešte nebola premazaná hereckou technikou.
Postupne som si vytvoril sadu techník, ktoré na skúškach používam. Väčšinou sa jedna o rôzne hry, ktoré majú za úlohu rozšíriť priestorové vnímanie a koordináciu účastníkov, naučiť ich schopnosti improvizovať buď solo, alebo v skupine, a rozvíjať technickú rovinu ich prejavu (práca s priestorom, s neverbálnou komunikáciou, hlasom a pozornosťou publika). Často tiež pracujem s technikami complicité, čo je termín popisujúci zvýšenú pozornosť a prepojenosť hereckého ansámblu.
Začal som rozvíjať stratégie, ktoré účastníkov nútia v reálnom čase reagovať na problémy vznikajúce na scéne a plniť rôzne zadania, interagovať so zvyškom skupiny a tiež s divákmi.
Účastníci na javisku nereprezentujú žiadne postavy. Predstavenia nemajú dej ani zápletku. Snažím sa tiež vyhnúť dokumentárnosti - aby účastníci rozprávali o sebe, alebo o svojích životoch. Všetky texty, ktoré v predstavení znejú sú improvizáciou a zdroje boli účastníkmi prečítané len krátko pred predstavením. Su povyberané na základe svojej absurdnosti.
Môj cieľ je obísť hranice (seba)reprezentácie. blízkosti, okamžitosti a inscenovania (sa) na javisku a docieliť moment stretnutia komunity zloženej z nehercov a divákov, stretnutia ohraničeného trvaním performance.
Obsadenie “Piece na mieru náhodných dvanástich konkrétnych nehercov” tvorí skupina dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili tvorivého procesu s režisérom Petrom Gondom, ktorý vo svojej dlhoročnej praxi skúma inscenačný potenciál práce s nehercom. Nejedná sa však o ochotnícke alebo dokumentárne divadlo. Gonda s dobrovoľníkmi pracuje bez ambície urobiť z nich profesionálov. Všetko čo sa profesionálni herci snažia eliminovať – stres, zmätenie, chybovosť, sa tu pretvára na súčasť performancie. To si vyžaduje iný prístup k dramaturgií – tam kde klasická činohra predpokladá remeselné majstrovstvo, ostáva miesto pre náhodu. Tam kde sa zvyčajne pracuje s ilúziou náhody, sa vytvára neskrývane kontrolované prostredie. Peter Gonda tak v mnohom ďalej rozvíja spôsob divadelného uvažovania, ktorému sa venujú tvorcovia zo skupín ako Rimini Protokol, Komuna Warszawa či Gob Squad. Adam Dragun.
Rehearsals were held two times weekly for three hours. I utilise a set of techniques, which allow me to work with the specific materiality of the non-actors. Mostly, it is various games, with a purpose to expand the spatial perception and coordination of participants, improve their ability to improvise either solo or in the context of a group and develop the technical side of their stage presence (elevated work with space, nonverbal communication, voice techniques and working with audience's attention). I often also work with techniques of complicité.
I developed strategies which make the participants respond to various problems emerging on the scene in real-time and make them perform various assignments, interact with the rest of the group or with the audience.
Participants on stage do not represent any characters. The performance does not have a plot. I am also trying to avoid the documentary mode - to let participants speak about themselves or their lives. All texts and words are improvised or stem from resources which the participants were allowed to read only shortly before the performance.
My goal is to explore the limits of (self) re-presentation, proximity and immediacy and to create an instant community of performers and spectators, a sort of communion/meeting, delimited by the duration of the performance.
The cast of "Piece fashioned for twelve random specific non-actors" consists of a group of volunteers who took part in a six weeks long workshop led by the director Peter Gonda. In his practice he explores the staging potential of working with non-actors. However, this is not amateur or documentary theater. Gonda works with volunteers without trying to make them professional. Everything that professional actors try to eliminate - stress, confusion, errors, is transformed into a part of the performance. This requires a different approach to dramaturgy. Where classical drama presupposes craftsmanship, here chance plays the biggest role. Where theatre works with an illusion of chance, here an openly controlled environment is created. Peter Gonda thus in many ways further develops theatrical thinking of groups such as Rimini Protokol, Komuna Warszawa or Gob Squad. Adam Dragun. Performance vznikala v priebehu 6 týždňov so skupinou dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili na otvorenú výzvu. Štartovacím bodom procesu bola otázka automatickosti v ľudskom správaní a výskum naprieč psychológiou, kognitívnymi vedami, ale tiež mikrobiológiou, ktorý z rôznych strán napádal predstavu o človeku, ako ucelenom jednotlivcovi.
Skúšky, ktoré sa konali dva krát týždenne a trvali tri hodiny vychádzali zo špecifického prístupu ku materialite nehercov, ktorú som si vytvoril počas štúdia režie na pražskej DAMU, kde ma začala zaujímať práca s prejavmi (reč, chodenie, držanie a reč tela, hlas, pohľad, gestikulácia) človeka, ktorého autentickosť ešte nebola premazaná hereckou technikou.
Postupne som si vytvoril sadu techník, ktoré na skúškach používam. Väčšinou sa jedna o rôzne hry, ktoré majú za úlohu rozšíriť priestorové vnímanie a koordináciu účastníkov, naučiť ich schopnosti improvizovať buď solo, alebo v skupine, a rozvíjať technickú rovinu ich prejavu (práca s priestorom, s neverbálnou komunikáciou, hlasom a pozornosťou publika). Často tiež pracujem s technikami complicité, čo je termín popisujúci zvýšenú pozornosť a prepojenosť hereckého ansámblu.
Začal som rozvíjať stratégie, ktoré účastníkov nútia v reálnom čase reagovať na problémy vznikajúce na scéne a plniť rôzne zadania, interagovať so zvyškom skupiny a tiež s divákmi.
Účastníci na javisku nereprezentujú žiadne postavy. Predstavenia nemajú dej ani zápletku. Snažím sa tiež vyhnúť dokumentárnosti - aby účastníci rozprávali o sebe, alebo o svojích životoch. Všetky texty, ktoré v predstavení znejú sú improvizáciou a zdroje boli účastníkmi prečítané len krátko pred predstavením. Su povyberané na základe svojej absurdnosti.
Môj cieľ je obísť hranice (seba)reprezentácie. blízkosti, okamžitosti a inscenovania (sa) na javisku a docieliť moment stretnutia komunity zloženej z nehercov a divákov, stretnutia ohraničeného trvaním performance.
Obsadenie “Piece na mieru náhodných dvanástich konkrétnych nehercov” tvorí skupina dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili tvorivého procesu s režisérom Petrom Gondom, ktorý vo svojej dlhoročnej praxi skúma inscenačný potenciál práce s nehercom. Nejedná sa však o ochotnícke alebo dokumentárne divadlo. Gonda s dobrovoľníkmi pracuje bez ambície urobiť z nich profesionálov. Všetko čo sa profesionálni herci snažia eliminovať – stres, zmätenie, chybovosť, sa tu pretvára na súčasť performancie. To si vyžaduje iný prístup k dramaturgií – tam kde klasická činohra predpokladá remeselné majstrovstvo, ostáva miesto pre náhodu. Tam kde sa zvyčajne pracuje s ilúziou náhody, sa vytvára neskrývane kontrolované prostredie. Peter Gonda tak v mnohom ďalej rozvíja spôsob divadelného uvažovania, ktorému sa venujú tvorcovia zo skupín ako Rimini Protokol, Komuna Warszawa či Gob Squad. Adam Dragun.
10080 BOLKA GND
10080 BOLKA GND
Opening: 13.12.2019
Performers: Matúš Bolka, Peter Gonda Developed with the help of: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
Performers: Matúš Bolka, Peter Gonda Developed with the help of: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
Premiéra: 13.12.2019
Performéri: Matúš Bolka, Peter Gonda Poďakovanie: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
Performéri: Matúš Bolka, Peter Gonda Poďakovanie: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
10080 is a performance format curated by the Bratislava-based Batyskaf. It aims to present non-traditional stage performance, challenging artists to come up with a performance in just one week. Two auters of live-coded audio-visual performance, the theatre director Peter Gonda and musician Matus Bolka, reacted to the challenge with a hybrid piece between cooking reality TV, music performance and exorcism of pop-culture.
Matúš Bolka is a coder, composer and performer of digital music, since 2011 affiliated with the Bratislava-based music label LOM under the moniker Bolka. After graduating from Institute of Sonology in Den Hague, Bolka left the sonic territory of noise-improvisation to utilise sound material and technologies in a more subversive way. His solo piece oscillate netween hedonistic humor and earnestness, bridging playful performance with the practice of academic electro-acoustic music. Recently Bolka is finishing his sophomore record and collaborating on diverse theatre projects.
Peter Gonda is a creator of post-dramatic stage pieces often working with groups of non-actors. He lives and codes in Prague.
10080 je formát bratislavského združenia Batyskaf, podporujúci vznik netradičných scénických diel s časovým obmedzením, ktoré dáva autorom na tvorbu iba jeden týždeň. Dvojica programátorov zvuku a vizuálu, divadelný režisér Peter Gonda a hudobník Matúš Kobolka na výzvu zareagovali hybridným tvarom na pomedzí kuchárskej reality TV, hudobnej performance a exorcizmu popkultúry.
Matúš Kobolka je programátor, skladateľ a performer počítačovej hudby, ktorý sa od roku 2011 motá okolo bratislavského vydavateľstva LOM a svoje aktivity zastrešuje ako Bolka. Po ukončení štúdií na Institute of Sonology v holandskom Haagu opúšťa vody hlukovej improvizácie a so zvukovým materiálom ako aj technológiami zaobchádza podvratnejšie. Jeho sólo akty oscilujú na hranici medzi hedonistickým humorom a vážnosťou, spájajúc hravú performance s kultúrou akademickej elektroakustickej hudby. Posledné roky dokončuje svoj druhý album a spolupracuje na rôznorodých divadelných projektoch.
Peter Gonda ukončil štúdium réžie KALD DAMU u pedagógov Jiřího Adámka, Dávida Jařába a Miroslava Krobota. Vo svojej divadelnej tvorbe sa zameriava na hľadanie post-dramatických inscenačných foriem často v spolupráci s nehercom. Žije a programuje v Prahe, kde je súčasťou audio-vizuálneho improvizačného telesa Kolektiv.
Matúš Bolka is a coder, composer and performer of digital music, since 2011 affiliated with the Bratislava-based music label LOM under the moniker Bolka. After graduating from Institute of Sonology in Den Hague, Bolka left the sonic territory of noise-improvisation to utilise sound material and technologies in a more subversive way. His solo piece oscillate netween hedonistic humor and earnestness, bridging playful performance with the practice of academic electro-acoustic music. Recently Bolka is finishing his sophomore record and collaborating on diverse theatre projects.
Peter Gonda is a creator of post-dramatic stage pieces often working with groups of non-actors. He lives and codes in Prague.
10080 je formát bratislavského združenia Batyskaf, podporujúci vznik netradičných scénických diel s časovým obmedzením, ktoré dáva autorom na tvorbu iba jeden týždeň. Dvojica programátorov zvuku a vizuálu, divadelný režisér Peter Gonda a hudobník Matúš Kobolka na výzvu zareagovali hybridným tvarom na pomedzí kuchárskej reality TV, hudobnej performance a exorcizmu popkultúry.
Matúš Kobolka je programátor, skladateľ a performer počítačovej hudby, ktorý sa od roku 2011 motá okolo bratislavského vydavateľstva LOM a svoje aktivity zastrešuje ako Bolka. Po ukončení štúdií na Institute of Sonology v holandskom Haagu opúšťa vody hlukovej improvizácie a so zvukovým materiálom ako aj technológiami zaobchádza podvratnejšie. Jeho sólo akty oscilujú na hranici medzi hedonistickým humorom a vážnosťou, spájajúc hravú performance s kultúrou akademickej elektroakustickej hudby. Posledné roky dokončuje svoj druhý album a spolupracuje na rôznorodých divadelných projektoch.
Peter Gonda ukončil štúdium réžie KALD DAMU u pedagógov Jiřího Adámka, Dávida Jařába a Miroslava Krobota. Vo svojej divadelnej tvorbe sa zameriava na hľadanie post-dramatických inscenačných foriem často v spolupráci s nehercom. Žije a programuje v Prahe, kde je súčasťou audio-vizuálneho improvizačného telesa Kolektiv.
SIX STORIES
ŠEST PŘǏBĚHŮ O VZNIKU A ZÁNIKU
Opening: 12-13.06.2019
Concept, script, direction: Peter Gonda Music dramaturgy: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák Producer: Dominika Andraško Stage design: Matěj Sýkora Light design: Tomáš Morávek Cast: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová Developed with the help of: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
Concept, script, direction: Peter Gonda Music dramaturgy: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák Producer: Dominika Andraško Stage design: Matěj Sýkora Light design: Tomáš Morávek Cast: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová Developed with the help of: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
Premiéra: 12-13.06.2019
Koncept, scenár, réžia: Peter Gonda Hudobná dramaturgia: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák Producent: Dominika Andraško Scéna: Matěj Sýkora Svetelný dizajn: Tomáš Morávek Účinkujú: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová Poďakovanie: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
Koncept, scenár, réžia: Peter Gonda Hudobná dramaturgia: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák Producent: Dominika Andraško Scéna: Matěj Sýkora Svetelný dizajn: Tomáš Morávek Účinkujú: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová Poďakovanie: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
"What happens when human exceptionalism and bounded individualism, those old saws of Western philosophy and political economics, become unthinkable in the best sciences, whether natural or social?"
Donna Haraway
An evening dedicated to telling of stories that instead of the individual or the human place life into their center. Life that grows incessantly, life mutating, nomadic or domesticated, natural or social. An evening of storytelling of stories which are connected by a single line of enquiry - instead of an object, emphasis is placed on the process, instead of the individual on the system. Instead of human time, the stories explore the geological, cellular and systems time.
Six Stories is a stage concert and a sort of self-contained cosmogony of facts whose mythopoesis is based on the forces of gravity, coevolution, molecular dynamics, and cell division. „Co se stane, když se lidská výjimečnost a omezený individualismus, které západní filosofie a politická ekonomie nestále omílá, stanou nepředstavitelnými v odborných vědách, ať už přírodních či sociálních?“
Donna Haraway
Večer věnovaný vyprávění příběhů, které do svého středu neumisťují individuum, a už vůbec ne člověka, ale život. Život bující, rostoucí, mutující, nomádský či domestikovaný, přírodní či společenský. Večer věnovaný vyprávění příběhů, které spojuje jediná linka – namísto objektu je důraz kladen na proces, namísto jedince na systém. Namísto času lidského zkoumá čas geologický, buněčný, čas systémů, čas konce.
Scénický koncert založen na principech storytellingu, Šest příběhů, je jakási do sebe zacyklená kosmogonie faktů, jejíž mytopoetičnost je založena na silách gravitace, koevoluce, molekulární dynamiky a buněčného dělení.
Donna Haraway
An evening dedicated to telling of stories that instead of the individual or the human place life into their center. Life that grows incessantly, life mutating, nomadic or domesticated, natural or social. An evening of storytelling of stories which are connected by a single line of enquiry - instead of an object, emphasis is placed on the process, instead of the individual on the system. Instead of human time, the stories explore the geological, cellular and systems time.
Six Stories is a stage concert and a sort of self-contained cosmogony of facts whose mythopoesis is based on the forces of gravity, coevolution, molecular dynamics, and cell division. „Co se stane, když se lidská výjimečnost a omezený individualismus, které západní filosofie a politická ekonomie nestále omílá, stanou nepředstavitelnými v odborných vědách, ať už přírodních či sociálních?“
Donna Haraway
Večer věnovaný vyprávění příběhů, které do svého středu neumisťují individuum, a už vůbec ne člověka, ale život. Život bující, rostoucí, mutující, nomádský či domestikovaný, přírodní či společenský. Večer věnovaný vyprávění příběhů, které spojuje jediná linka – namísto objektu je důraz kladen na proces, namísto jedince na systém. Namísto času lidského zkoumá čas geologický, buněčný, čas systémů, čas konce.
Scénický koncert založen na principech storytellingu, Šest příběhů, je jakási do sebe zacyklená kosmogonie faktů, jejíž mytopoetičnost je založena na silách gravitace, koevoluce, molekulární dynamiky a buněčného dělení.
A.T.I.S.M.I.A.
Opening: 21.09.2018
Concept / direction: Peter Gonda Dramaturgy: Dominika Andraško Music dramaturgy: Michal Cáb Light design: Robert Palkovič Design: Margaréta Fehérová Cast: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček
Concept / direction: Peter Gonda Dramaturgy: Dominika Andraško Music dramaturgy: Michal Cáb Light design: Robert Palkovič Design: Margaréta Fehérová Cast: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček
Premiéra: 21.09.2018
Koncept / réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Dominika Andraško Hudobná dramaturgia: Michal Cáb Svetelný dizajn: Robert Palkovič Dizajn: Margaréta Fehérová Účinkujú: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček
Koncept / réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Dominika Andraško Hudobná dramaturgia: Michal Cáb Svetelný dizajn: Robert Palkovič Dizajn: Margaréta Fehérová Účinkujú: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček
The recently deceased music critic Mark Fisher writes in his book Ghosts of my Life about a "slow cancelation of the future". Reflecting upon the development of music in the last decade and a half he notices that pop music stars and successful bands produce a sound that could as well be done in the 60's or 80's. For Fisher, this inability to create music that truly belongs to the 21st century is a symptom of a bigger issue - a general failture to imagine utopian futures. A.T.I.S.M.I.A. is the result of director's Peter Gonda's work with a group of volunteers / non-actors on a music theatre performance which tries to explore the utopian imaginary of Prague's citizens. Is it true that our ability to imagine different futures - social and economic systems that would be more fair and just - is impaired ? Is it really easier to imagine the end of the world than the end of capitalism ? Is Utopia a dirty word in post-communist countries and how do the people of Prague relate to these questions ?
Nedávno zosnulý britský hudobný kritik Mark Fisher vo svojej knižke Ghosts of my Life píše o niečom čo volá “pomalé rušenie budúcnosti”. Reflektujúc vývoj hudby za poslednú dekádu a pol si všíma, že popové hviezdy a úspešné kapely produkujú hudbu, ktorá by kľudne mohla byť robená v 60tých, alebo 80tých rokoch. Fisher túto neschopnosť prísť s hudbou, ktorá by podľa neho naozaj patrila do 21. storočia pokladá za prejav obecnejšieho javu – celospoločenskú neschopnosť predstavovať si utopické budúcnosti. A.T.I.S.M.I.A. je výsledkom práce režiséra Petra Gondu zo skupinou nehercov – dobrovoľníkov na hudobnom predstavení, ktoré skúma utopickú imagináciu obyvateľov Prahy. Je pravda, že naša schopnosť predstaviť si iné budúcnosti, rozdielne spoločenské a ekonomické systémy, ktoré by boli spravodlivejšie je narušená ? Je naozaj ľahšie predstaviť si koniec sveta než koniec kapitalizmu ? Je slovo utópia v postkomunistických krajinách nadávkou a čo si predstavujú obyvatelia Prahy ?
RILATO
Opening: 27.07.2017
Concept/direction: Peter Gonda Stage and costumes: Matěj Sýkora Production: Barbora Jombíková, Kiosk Festival Developed with the participation of: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová Cast: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Concept/direction: Peter Gonda Stage and costumes: Matěj Sýkora Production: Barbora Jombíková, Kiosk Festival Developed with the participation of: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová Cast: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Premiéra: 27.07.2017
Koncept / réžia: Peter Gonda Scénografia: Matěj Sýkora Produkcia: Barbora Jombíková, Kiosk festival Na vývoji sa podieľali: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová Účinkujú: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Koncept / réžia: Peter Gonda Scénografia: Matěj Sýkora Produkcia: Barbora Jombíková, Kiosk festival Na vývoji sa podieľali: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová Účinkujú: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Rilato is an attempt to push the poetics of non-actors on stage to a point where the theatre, stripped of the dramatic, a topic or a message, a script or a play-text, an actor, even the theatre building itself reverts to the only quality left - that of the pure being of the non-actor on the stage. Commissioned for the Slovak experimental theatre festival Kiosk in Žilina, the director Peter Gonda worked with a group of ten volunteers from Žilina, that have replied to an open call. Deliberately avoiding the dramatic as well as the documentary mode, Rilato instead proposed another way of working with non-actors, one that is focused on real-time group dynamics, problem resolution, and consensus seeking, operating on what Eugenio Barba has called the performer’s pre-expressive level.
Rilato je pokus posunúť poetiku neherca na javisku do bodu, kde sa divadlo, zbavené drámy, posolstva alebo výpovede, scenára a textu, herca a nakoniec aj divadelnej budovy uchýli ku jedinej ostávajúcej kvalite - “okamžitému” bytiu neherca na javisku.
Peter Gonda pracuje, v predstavení vytvorenom pre slovenský divadelný festival Kiosk, so skupinou desiatich dobrovoľníkov zo Žiliny, ktorí reagovali na otvorenú výzvu zapojiť sa do vznikajúceho projektu. Úmyselne sa vyhýbajúc dramatickému a dokumentárnemu módu, Rilato ponúka iný spôsob práce s nehercom, založený na skupinovej dynamike prebiehajúcej v reálnom čase, okamžitom riešení problémov a budovaní konsenzu, formálne operujúc na úrovni, ktorú u performéra talianský režisér Eugenio Barba nazval “pre-expresívnou”.
SIÓN
Opening: 27.05.2016
Directed by: Peter Gonda Script and dramaturgy: Barbora Námerová Stage and costumes: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská Music: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal Production: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová Translation: Ján Grabec Cast: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková Developed with the participation of: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach
Directed by: Peter Gonda Script and dramaturgy: Barbora Námerová Stage and costumes: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská Music: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal Production: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová Translation: Ján Grabec Cast: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková Developed with the participation of: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach
Premiéra: 27.05.2016
Réžia: Peter Gonda Scenár a dramaturgia: Barbora Námerová Scéna a kostýmy: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská Hudba: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal Produkcia: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová Preklad básní: Ján Grabec Hrajú: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková Vyvinuté spolu s: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach
Réžia: Peter Gonda Scenár a dramaturgia: Barbora Námerová Scéna a kostýmy: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská Hudba: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal Produkcia: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová Preklad básní: Ján Grabec Hrajú: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková Vyvinuté spolu s: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach
Named after a graphical poem by Cesárea Tinajero, a enigmatic character of the writer Roberto Bolaño, SIÓN was more then three years in the making. The performance marked a third outcome of an intense theatrical research into the means of how to translate the poetics of the books of the Chilean writer onto the theatre stage. The performance was the climax of a deliberately slow development process that went through many stages during several artistic residencies offered to the whole ensemble in Prague's theatre Alta (summer 2015 and winter/spring 2016) and Slovakia's theatre Divadlo Pôtoň (spring 2016). Based on devised work with the ensemble improvising around topics, characters and fragments of Bolaño's seminal book The Savage Detectives, the script-writer Barbora Námerová wrote a text, that tried to translate Bolaño's poetics into the present day utilizing a extensive research into BDSM, polyamory, and the insurrectional anarchist movement. The cast was evenly split between professional actors and non-actors.
Predstavenie nazvané po grafickej básni Césarei Tinajéro, jednej z postáv spisovateľa Roberta Bolaña, bolo tri roky vo vývoji. Premiéra predstavovala poslednú etapu procesu počas ktorého sme hľadali spôsob ako previesť poetiku čilského spisovateľa Roberta Bolaña do divadelnej podoby. Predstavenie vznikalo vďaka rezidenciám v pražskom divadle Alta (leto 2015, zima/jar 2016) a v slovenskom divadle Pôtoň (jar 2016). Počas jednotlivých etáp sme spolu so súborom improvizovali okolo tém, postáv a fragmentov zásadnnej Bolañovej knižky Divokí Detektívovia. Na základe výstupov z workshopov písala scenáristka Barbora Námerová text, ktorý sa stával vstupom do ďalšej etapy a ktorý v snahe preložiť Bolañovú poetiku do súčasnosti medzi svoje tématické okruhy postupne zahrnul BDSM, polyamorické hnutie a povstalecký anarchizmus. Herecký súbor predstavenia bol rovnomerne rozdelený na hercov a nehercov.
LAST CASE OF DETECTIVE KONEČNÍK
POSLEDNÝ PRÍPAD DETEKTÍVA KONEČNÍKA
Opening: 10.09.2015
Directed by: Peter Gonda
Script: Barbora Námerová
Dramaturgy: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Stage: Jitka Pospíšilová
Production: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Light design: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Music: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Graphic design: Margaréta Fehér
Technical support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Cast: Patients of the Psychiatric hospital Bohnice
Directed by: Peter Gonda
Script: Barbora Námerová
Dramaturgy: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Stage: Jitka Pospíšilová
Production: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Light design: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Music: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Graphic design: Margaréta Fehér
Technical support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Cast: Patients of the Psychiatric hospital Bohnice
Premiéra 10.09.2015
Réžia: Peter Gonda
Scenár: Barbora Námerová
Dramaturgia: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Produkcia: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Svetelný dizajn: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Hudba: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Grafika: Margaréta Fehér
Technický support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Réžia: Peter Gonda
Scenár: Barbora Námerová
Dramaturgia: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Produkcia: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Svetelný dizajn: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Hudba: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Grafika: Margaréta Fehér
Technický support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
The feature-length performance was devised during a six months intense work with the inmates of Czech republic's biggest psychiatric hospital Bohnice. The initial impulse was to devise a thriller or a detective story together with a group of patients. Likewise as our previous project in the hospital, Detective Konečník (Anus) was too devised during an intense improvisational work with the patients. The performance is a darkly humorous story about the fall of a senescent detective, a play that crosses the boundaries between thriller, horror and black comedy. Detective Konečník (Anus) searches for his lost partner and tries to untangle his greatest and last case. All the traces lead to Bohnice, where the difference between reality and Konečník's paranoid fantasies becomes more and more blurred.
The performance opened on 10.09.2015 and was rerun on 13.09, 16.09 and 23.09.2015. Celovečerné predstavenie bolo vytvorené počas polročnej práce s pacientmi Psychiatrickej nemocnice Bohnice. Na začiatku predstavenia bol impulz vytvoriť spoločne so skupinou pacientov thriller alebo detektívku. Tak ako predchádzajúce predstavenie, aj Posledný prípad detektíva Konečníka vznikalo prostredníctvom intenzívnej improvizačnej práce s pacientmi Bohníc. Inscenácia je čiernohumorným príbehom o životnom páde starnúceho detektíva, žánrovo prechádzajúcim medzi thrillerom, horrorom a čiernou komédiou. Detektív Konečník pátra po svojom zmiznutom kolegovi a zároveň sa snaží rozlúštiť svoj posledný a najväčši prípad. Všetky stopy vedú do Bohníc, kde prestáva byť jasné čo je skutočnosť a čo Konečníkové paranoidné predstavy.
Premiera predstavenia sa konala 10.09.2015, reprízy 13.09, 16.09 a 23.09.2015.
The performance opened on 10.09.2015 and was rerun on 13.09, 16.09 and 23.09.2015. Celovečerné predstavenie bolo vytvorené počas polročnej práce s pacientmi Psychiatrickej nemocnice Bohnice. Na začiatku predstavenia bol impulz vytvoriť spoločne so skupinou pacientov thriller alebo detektívku. Tak ako predchádzajúce predstavenie, aj Posledný prípad detektíva Konečníka vznikalo prostredníctvom intenzívnej improvizačnej práce s pacientmi Bohníc. Inscenácia je čiernohumorným príbehom o životnom páde starnúceho detektíva, žánrovo prechádzajúcim medzi thrillerom, horrorom a čiernou komédiou. Detektív Konečník pátra po svojom zmiznutom kolegovi a zároveň sa snaží rozlúštiť svoj posledný a najväčši prípad. Všetky stopy vedú do Bohníc, kde prestáva byť jasné čo je skutočnosť a čo Konečníkové paranoidné predstavy.
Premiera predstavenia sa konala 10.09.2015, reprízy 13.09, 16.09 a 23.09.2015.
KATJA BRUNNER - HELL IS ALSO A SAUNA
KATJA BRUNNER - PEKLO JE TAKY JENOM SAUNA
Opening: 29.05.2016
Directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau
Cast: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
Directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau
Cast: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
Premiéra: 29.05.2016
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau Herci: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau Herci: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
5 actors vs. 5 musicians. Noise, techno and experimental electronics in confrontation with Her Down Bellow, the hermaphrodite Hermi, a grilled baby and a annunciation of a new gender. Experimental stage concert. where the members of Prague's improvised live-coding group Kolektiv meet the scandalous text of the young Swiss dramatic Katja Brunner, which is inspired by the case of the abduction of Natascha Kampusch, who spent more then 8 years imprisoned in the cellar of her abductor Wolfgang Přiklopil. The performance was conceived as a stage reading of a radically poetic play-text, read and interpreted live by actors into an improvised background of Kolektiv's experimental elecronics. Kolektiv is a open platform for the collaboration of creators of algorhytmic visuals and electronic music. It draws upon the tradition of "live-coding" a art form based on the principle of coding in real time and on the creation of instruments for sound and image during the performance. Kolektiv organizes series of performative situations, which have a fluid format that ranges between concerts and installations in gallery spaces.
The performance took place on 29.5.2016, and was rerun on 10.6.2016. 5 hercov vs. 5 hudobníkov. Noise, techno a experimentálna elektronika v stretnutí s Tou Tam Dole, hermafroditom Hermim, grilovaným miminkom a zvestovaním nového pohlavia. Experimentálny scénický koncert, v ktorom sa stretávajú členovia hudobného zoskupenia Kolektiv so škandalóznym textom mladej švajčiarskej dramatičky, inšpirovaným prípadom únosu Natasche Kampuschovej, ktorá strávila viac než 8 rokov uväznená v pivnici únoscu Wolfganga Přiklopila. Inscenácia bola koncipovaná ako scénické čítanie radikálne poetického textu, ktorého interpretáciu vytvárali herci naživo do imprizovaného koncertu experimentálnej elektronickej hudby. Kolektiv je otvorená platforma pre spoluprácu autorov algoritmických vizuálov a elektronických hudobníkov. Vychádza z tradície tzv. “live coding”, umeleckej formy založenej na programovaní v reálnom čase a na vytváraní nástrojov pre zvuk a obraz počas predstavnia. Kolektiv organizuje série improvizovaných performatívnych situácií, ktoré majú premenlivý formát, od koncertu až po inštalácie v galerijných priestoroch. Premiéra predstavenia sa konala 29.5.2016, repríza 10.6.2016.
The performance took place on 29.5.2016, and was rerun on 10.6.2016. 5 hercov vs. 5 hudobníkov. Noise, techno a experimentálna elektronika v stretnutí s Tou Tam Dole, hermafroditom Hermim, grilovaným miminkom a zvestovaním nového pohlavia. Experimentálny scénický koncert, v ktorom sa stretávajú členovia hudobného zoskupenia Kolektiv so škandalóznym textom mladej švajčiarskej dramatičky, inšpirovaným prípadom únosu Natasche Kampuschovej, ktorá strávila viac než 8 rokov uväznená v pivnici únoscu Wolfganga Přiklopila. Inscenácia bola koncipovaná ako scénické čítanie radikálne poetického textu, ktorého interpretáciu vytvárali herci naživo do imprizovaného koncertu experimentálnej elektronickej hudby. Kolektiv je otvorená platforma pre spoluprácu autorov algoritmických vizuálov a elektronických hudobníkov. Vychádza z tradície tzv. “live coding”, umeleckej formy založenej na programovaní v reálnom čase a na vytváraní nástrojov pre zvuk a obraz počas predstavnia. Kolektiv organizuje série improvizovaných performatívnych situácií, ktoré majú premenlivý formát, od koncertu až po inštalácie v galerijných priestoroch. Premiéra predstavenia sa konala 29.5.2016, repríza 10.6.2016.
NEKLID
Opening: 09.11.2014
Directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Live video: Jonáš Svatoš Light design: Antonín Brinda, Peter Gonda Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein Production: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný Cast: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Live video: Jonáš Svatoš Light design: Antonín Brinda, Peter Gonda Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein Production: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný Cast: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Premiéra: 09.11.2014
Réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Michal Cáb Projekcia: Jonáš Svatoš Svetelný dizajn: Antonín Brinda, Peter Gonda Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein Produkcia: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Michal Cáb Projekcia: Jonáš Svatoš Svetelný dizajn: Antonín Brinda, Peter Gonda Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein Produkcia: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Neklid is a special part of the many pavillons on the psychiatric hospital Bohnice, where unstable patients are confined until they stabilize (or more often then not - are properly medicated). Neklid is also the name of a performance that was devised during a eight months intense work with the inmates of Czech republic's biggest psychiatric hospital Bohnice. The director Peter Gonda and dramaturge and script-writer Barbora Námerová initiated the project as part of their research into theatrical work with non-actors and an interest in the authenticity of non-actors. During the development period, the authors led a theatre workshop twice weekly for the patients of the hospital. During the project more then 70 patients have taken part in the workshops. The resulting performance was composed of 12 images, which were arranged by purely compositional criteria. Improvisations by the patients, or performative actions with sound and movement have coalesced into a performance piece that was shaped by what we call a "noise dramaturgy". The performance took place in the industrial spaces of the abandoned historical hospital laundry hall of Bohnice.
The performance was opened on 09.11.2014, and rerun on 11.11 a 13.11.2014. Predstavenie Neklid vzniklo počas ôsmich mesiacov práce s pacientmi najväčšej českej psychiatrickej nemocnice Bohnice. Peter Gonda a Barbora Námerová iniciovali projekt za účelom výskumu divadelnej práce s nehercom, a s cieľom skúmať fenomén autentickosti u neherca. Autori vstúpili na pôdu Nemocnice Bohnice so zámerom vytvoriť predstavenie spoločne so skupinou pacientov, použitím postupov tzv. divadla devised, tj. metódy kolektívnej tvorby. V Bohniciach autori viedli dvakrát týždenne divadelné dielne, pričom počas trvania projektu sa dielní zúčastnilo vyše 70 pacientov nemocnice. Výsledné predstavenie Neklid sa skladalo zo série 12 obrazov, ktoré boli zoradene podľa čiste kompozičných kritérii. Improvizácie pacientov, alebo performatívne akcie so zvukom a pohybom sa tu striedali v niečom, čo autori nazvali dramaturgiou šumu. Predstavenie bolo pripravené a uvedené v industriálnych priestoroch Prádelny Bohnice. Premiéra predstavenia sa konala 09.11.2014, a dve reprízy 11.11 a 13.11.2014.
The performance was opened on 09.11.2014, and rerun on 11.11 a 13.11.2014. Predstavenie Neklid vzniklo počas ôsmich mesiacov práce s pacientmi najväčšej českej psychiatrickej nemocnice Bohnice. Peter Gonda a Barbora Námerová iniciovali projekt za účelom výskumu divadelnej práce s nehercom, a s cieľom skúmať fenomén autentickosti u neherca. Autori vstúpili na pôdu Nemocnice Bohnice so zámerom vytvoriť predstavenie spoločne so skupinou pacientov, použitím postupov tzv. divadla devised, tj. metódy kolektívnej tvorby. V Bohniciach autori viedli dvakrát týždenne divadelné dielne, pričom počas trvania projektu sa dielní zúčastnilo vyše 70 pacientov nemocnice. Výsledné predstavenie Neklid sa skladalo zo série 12 obrazov, ktoré boli zoradene podľa čiste kompozičných kritérii. Improvizácie pacientov, alebo performatívne akcie so zvukom a pohybom sa tu striedali v niečom, čo autori nazvali dramaturgiou šumu. Predstavenie bolo pripravené a uvedené v industriálnych priestoroch Prádelny Bohnice. Premiéra predstavenia sa konala 09.11.2014, a dve reprízy 11.11 a 13.11.2014.
SARAJEVO
Opening: 30.05.2013
Written and directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Cast: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Written and directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Cast: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Premiéra: 30.05.2013
Réžia, scenár: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Michal Cáb Herci: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Réžia, scenár: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudba: Michal Cáb Herci: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Events taking place during a civil war that could be going on anywhere, told in a fragmentary and nonlinear way. Loosely inspired by the diary of Zlata Filipović, a 11-years old Sarajevo resident that describes the beginning and duration of the Siege of Sarajevo, as well as by a collection of reports of Jan Urban, the only Czech journalist on the ground, that was released as a book called "Všem Sráčum Navzdory". Violence in theatre, children's games of life and death, a city in flames and a sense of upcoming Apocalypse. A despotical director and five actors. A weird rehearsal that can cost the actors' lives, or a twisted way of torture that resembles theatre ? The play-text of Sarajevo was based on a extensive research into the civil war in ex-Yugoslavia and upon several residencies in Belgrade and Sarajevo. When speaking about the huge tragedy of the civil war became impossible, the text found its flight in the topic of the depiction of violence in theatre.
The performance was staged on 30.05.2013, rerun on 31.05.2013, and 15.6.2013 in the industrial spaces of the historical laundry hall of the psychiatric hospital Bohnice. Sarajevo was also performed as part of the theatre festival Příští vlna / Next Wave in Brno in September 2013. Udalosti odohrávajúce sa počas vojny, ktorá by sa mohla odohrávať kdekoľvek, rozprávané fragmentárnou a nelineárnou formou, ktorá sa voľne inšpiruje Denníkom Zlaty Filipovičovej, 11-ročnej Sarajevčanky opisujúcej príchod a priebeh vojny, ako aj zbierkou reportáži českého žurnalistu Jana Urbana "Všem Sráčum Navzdory". Násilie na divadle, detské hry na život a smrť, mesto v plameňoch a pocit apokalypsy. Despotický režisér a päť hercov. Zvláštna skúška pri ktorej ide o život. Alebo zvláštne mučenie, ktoré sa ponáša na divadlo? Sarajevo tématicky vychádza zo širokého zberu materiálu o občianskej vojne v bývalej Juhoslávií a z viacerých pobytov v Belehrade a Sarajeve. Cez nemožnosť vypovedať o obrovskej ľudskej tragédií sa predstavenie tematicky stočilo ku téme používania a zobrazovania násilia na divadle.
Premiéra predstavenia sa konala 30.05.2013, prvá repríza 31.05.2013, druhá repríza v Prádelni Bohnice 15.6.2013. Predstavenie bolo takisto uvedené na divadelnom festivale Příští vlna / Next Wave v Brne, v Septembri 2013.
The performance was staged on 30.05.2013, rerun on 31.05.2013, and 15.6.2013 in the industrial spaces of the historical laundry hall of the psychiatric hospital Bohnice. Sarajevo was also performed as part of the theatre festival Příští vlna / Next Wave in Brno in September 2013. Udalosti odohrávajúce sa počas vojny, ktorá by sa mohla odohrávať kdekoľvek, rozprávané fragmentárnou a nelineárnou formou, ktorá sa voľne inšpiruje Denníkom Zlaty Filipovičovej, 11-ročnej Sarajevčanky opisujúcej príchod a priebeh vojny, ako aj zbierkou reportáži českého žurnalistu Jana Urbana "Všem Sráčum Navzdory". Násilie na divadle, detské hry na život a smrť, mesto v plameňoch a pocit apokalypsy. Despotický režisér a päť hercov. Zvláštna skúška pri ktorej ide o život. Alebo zvláštne mučenie, ktoré sa ponáša na divadlo? Sarajevo tématicky vychádza zo širokého zberu materiálu o občianskej vojne v bývalej Juhoslávií a z viacerých pobytov v Belehrade a Sarajeve. Cez nemožnosť vypovedať o obrovskej ľudskej tragédií sa predstavenie tematicky stočilo ku téme používania a zobrazovania násilia na divadle.
Premiéra predstavenia sa konala 30.05.2013, prvá repríza 31.05.2013, druhá repríza v Prádelni Bohnice 15.6.2013. Predstavenie bolo takisto uvedené na divadelnom festivale Příští vlna / Next Wave v Brne, v Septembri 2013.
ENDGAME
Opening: 28.05.2012
Written and directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Cast: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Written and directed by: Peter Gonda Dramaturgy: Barbora Námerová Stage: Jitka Pospíšilová Music: Michal Cáb Cast: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Premiéra: 28.05.2012
Scenár a réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudby: Michal Cáb Herci: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Scenár a réžia: Peter Gonda Dramaturgia: Barbora Námerová Scénografia: Jitka Pospíšilová Hudby: Michal Cáb Herci: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Endgame depicts a group of five hackers going dark in a society thats spiraling out of control to become a neo-nazi dictatorship. Based on the bleak and brooding feelings of desperation that the resurgence of the extreme-right in the states of Central and Eastern Europe has evoked in 2012, the play was heavily inspired by the texts of Tiqqun, the Anonymous movement, 4chan's rising memeplex, the text "2083: A European Declaration of Independence" by Anders Breivik, and the author's fascination with urban exploration.
Endgame zobrazuje skupinu piatich hackerov na ceste do ilegality v spoločnosti, ktorá sa vymkla spod kontroly a stáva sa fašistickou diktatúrou. Inšpirované pocitom bezvýchodiskovosti, ktorý so sebou priniesol nástup extrémnej pravice v krajinách centrálnej a východnej európy v roku 2012. Hra čerpala z textov Tiqqun, hnutia Anonymous, 4chan, knihy "2083: Deklarácia Európskej nezávislosti" Andersa Breivika a z autorovej vlastnej fascinácie urbánnou exploráciou.
NAGGGNAGG
Opening: 30.01.2012
Written and directed by: Peter Gonda Stage: Jitka Pospíšilová Cast: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Written and directed by: Peter Gonda Stage: Jitka Pospíšilová Cast: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Premiéra: 30.01.2012
Scenár a réžia: Peter Gonda Scénografia: Jitka Pospíšilová Herci: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Scenár a réžia: Peter Gonda Scénografia: Jitka Pospíšilová Herci: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Ashtar Sheran is the commander of a space-fleet, a sort of cosmic Jesus in the imaginary of Czechia's influential sect The Universe People. The performance depicts a middle class Czech familly during a very special dinner: at midnight they will all transvibrate into a higher dimension. Proper people, good hearts, they have just one problem. Their youngest son is a fly. The performance is losely based on the short story "The Granton Star Cause" by Irwine Welsh, where a man is turned into a fly by God, and revolves about issues of dehumanisation and in-group / out-group dynamics. The performance featured a real-time vocal pitch controlled tester of transvibration capabilities, flow of time measured in the act of drinking wine, magickal crystals and a rotating dinner table.
Predstavenie zobrazuje strednovrstvú českú rodinu, počas mimoriadne slávnostnej večere: o polnoci všetci previbrujú do vyššej dimenzie. Títo dobrí ľudia, s dobrými srdcami, však majú jeden problém. Ich najmladší syn je mucha. Predstavenie je voľne založené na poviedke Irwine Welsha "Záležitost mužstva Granton Star" o mužovi, ktorého boh premení na muchu, a zaoberá sa témou dehumanizácie a in group / out group dynamiky. V predstavení prominentne figuroval real-time výškou hlasu ovladaný tester schopnosti previbrovať, čas meraný aktom pitia vína, magické kryštály a automatický rotujúci jedálenský stôl.
