





































Direction: Peter Gonda
Dramaturgy: Anna Prstková
Music: Jonatán Pastyrčák
Stage design: Matěj Sýkora
Video: Michal Kindernay
Costume design: Tereza Jančová
Assistant director: Jana Vaverková
Research assistance: Martin Tilšár
Code Architecture: Richard Molnár
Graphic Design: Alina Matějová
Production: HaDivadlo
Cast: Cyril Drozda, Radim Chyba, Táňa Malíková, Magdalena Straková
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Anna Prstková
Hudba: Jonatán Pastyrčák
Scénografia: Matěj Sýkora
Video: Michal Kindernay
Kostým: Tereza Jančová
Asistencia réžie: Jana Vaverková
Architektúra kódu: Richard Molnár
Grafický dizajn: Alina Matějová
Účinkujú: Cyril Drozda, Radim Chyba, Táňa Malíková, Magdalena Straková
Vladimír Hulec - Brněnsko-pražské blízkosti (No. 1) (Divadelní noviny, 20.05.2023, cz)
Týden: inscenace Moravský kras v HaDivadle (ΑrtZóna ČT, 16.05.2023, cz)
Šárka Švábová - V hlavní roli Moravský kras. (Mozaika ČRo, 28.04.2023, cz)
The Moravian Karst is a protected natural reserve in the proximity of Czechia's second city - Brno. It is a region with a long history of human activity: evidence was found of Neanderthals living in the Kůlna cave 120,000 years ago, and a settlement, today known as Brno, gradually grew near Stránská skála (the Stránská Rock) in a place where traces of human activity more then 600 00 years BPE were found. Rich in minerals, the area was later a hotspot for mining activities with a rich industrial tradition while the woods became a projection screen for urban dreams about nature that invite us to go for a relaxing stroll. Images from a past long gone and near future. What geological layer will human activity leave behind? Existuje ještě vůbec divočina? Autorská audiovizuální inscenace Petera Gondy o nejasné hranici mezi netknutou přírodou a tím, co si do ní lidstvo projektuje.
Moravský kras je uzákoněný jako chráněná krajinná oblast, ohraničené, vymezené a korigované území. Je také záznamníkem tisíců let lidské činnosti: v jeskyni Kůlna byl doložen pobyt člověka neandrtálského z doby před 120 000 lety, poblíž Stránské skály se postupně rozrůstalo osídlení dnes známé jako Brno. Nerostné bohatství poznamenala těžba a průmyslová tradice, z lesů se naopak stalo projekční plátno městských snů o přírodě, do které lze zavítat na oddechovou návštěvu. Obrazy z dávné minulosti i blízké budoucnosti. Jaká je geologická vrstva, kterou po sobě zanechává lidské působení?










Direction: Peter Gonda
Dramaturgy: Adam Dragún
Music Dramaturgy: Michal Cáb
Stage Design: Matěj Sýkora
Code Architecture: Samuel Michalik
Light design: Peter Gonda, Matěj Sýkora
Production: Tereza Dvořáková
Robotics: Natália Sýkorová, Lukáš Vodseďálek
Design: Jozef Tušan, Don Chain
Cast: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Koncept a réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Adam Dragún
Hudobná dramaturgia: Michal Cáb
Scénografia: Matěj Sýkora
Architektúra kódu: Samuel Michalik
Svetelný dizajn: Peter Gonda, Matěj Sýkora
Produkcia: Tereza Dvořáková
Dizajn: Jozef Tušan, Don Chain
Účinkujú: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alna Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Tomáš Procházka, Karel Král - Divadlo jako kognitivni disonance (review + interview) (SAD, 12/2022, cz)
Mário Drgoňa - Divadlo po človeku? A to je čo? (Kapitál, 20.9.2022, sk)
Zuzana Husárová - Baby, you are not alone (Monitoring divadiel, 3.11.2022, sk)
Richard Pettifer - KIOSK FESTIVAL – STUCK IN THE MUD AT HUMANITY’S FRONTIER (Tanecni aktuality, 31.8.2022, en)
Richard Pettifer - Kiosk Day 2: Pranks, Objects, and the Failure of AIa> (Theaterstück, 30.07.2022, en)
Barbora Forkovičová - Kiosk 2022 ako stopa ľudskej činnosti (MLOKi, 1.9.2022, sk)
The production follows the practice of theatre director Peter Gonda, who explores the staging possibilities of working with non-actors. However, this is not documentary theatre. Gonda works with non-actors without the ambition to turn them into professionals. Quite the opposite. Everything that professionals try to eliminate – stress, confusion, fallibility – becomes part of the performance. There must be room for chance where craft mastery is otherwise assumed. The „illusion of chance“ is replaced by an undisguisedly controlled environment. After projects ATISMIA or Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov Gonda and his collective come up with a work in which a group of non-actors on stage is followed by another erratic partner – artificial intelligence.
Over the course of a month of rehearsals, a theatrical score was created, composed of human-machine interaction, improvisation and musical components. The basic principle of working with a neural network is to continuously input inputs to which the network responds. It is based on a statistical model based on a large English language database. The performers have a conversation with the technology and the technology has a conversation with them. The performance then stands on a variation of this simple motif.
What would the world be like if the Library of Alexandria hadn‘t burned down?
Interpretation of the description used above by the GPT3 Neural Network: „The network is used in its current state – it is not ‚trained‘ to do so. As a result, AI is partially unpredictable. It‘s a completely new experience for actors. The script is not written, the dialogue is not prepared, but the actors have a clear idea of what they want to achieve. The aim of the production is to create a relationship between the actors and the network. The production of the show is a process of a group of people trying to get the most out of a system they have no control over. In the end, they try to fi nd a way to coexist – a way to live with technology. In the process of creating a performance, the participants realize that they are not just spectators of the technology – they are part of it. The performance will be performed in the theatre space of the Institute for Advanced Study. The performance will take place at 7:00 pm.“ V představení „OK Carbon“ se skupina dobrovolníků pokouší pracovat s performativním potenciálem neuronových sítí.
Inscenace navazuje na praxi divadelního režiséra Petera Gondy, který zkoumá možnosti práce s neherci. Nejedná se však o dokumentární divadlo. Gonda pracuje s neherci bez ambice udělat z nich profesionály. Právě naopak. Vše, co se profesionálové snaží eliminovat – stres, zmatek, chybovost – se stává součástí výkonu. Tam, kde se jinak předpokládá řemeslné mistrovství, musí být prostor pro náhodu. „Iluze náhody“ je nahrazena neskrývaně kontrolovaným prostředím. Po projektech ATISMIA a Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov přichází Gonda se svým kolektivem s dílem, v němž skupinu neherců na jevišti následuje ještě jeden nevyzpytatelný partner – umělá inteligence.
Během měsíčního zkoušení vznikla divadelní partitura složená z interakce člověka a stroje, improvizací a hudebních složek. Základní princip práce s neuronovou sítí spočívá v neustálém vkládání vstupů, na které síť reaguje. Je založen na statistickém modelu vycházejícím z rozsáhlé databáze anglického jazyka. Účinkující vedou konverzaci s technologií a technologie vede konverzaci s nimi. Představení pak stojí na variaci tohoto jednoduchého motivu.
Jak by vypadal svět, kdyby Alexandrijská knihovna neshořela?
Interpretace výše užitého popisu inscenace podle GPT3 Neural Network: „Síť se používá v aktuálním stavu – není k tomu „vycvičena“. V důsledku toho je umělá inteligence částečně nepředvídatelná. Pro herce je to zcela nová zkušenost. Scénář není napsaný, dialogy nejsou připravené, ale herci mají jasnou představu, čeho chtějí dosáhnout. Cílem inscenace je vytvořit vztah mezi aktéry a sítí. Produkce představení je procesem skupiny lidí, kteří se snaží vytěžit co nejvíce ze systému, který nemají pod kontrolou. Nakonec se pokusí najít možnost soužití – způsob, jak žít s technologií. V procesu vytváření představení si účastníci uvědomují, že nejsou jen diváky technologie – jsou její součástí. Představení se bude hrát v divadelních prostorách Institutu pro pokročilé studium. Představení se koná v 19:00.“










Direction: Peter Gonda
Dramaturgy: Adam Dragún
Light design: Jozef Čabo
Sound collab: Jonatán Pastyrčák
Production: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský
Design: Margaréta Fehérová
Cast: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Adam Dragún
Svetelný dizajn: Jozef Čabo
Hudobná spolupráca: Jonatán Pastyrčák
Produkcia: Gregor Kaclík, Ivo Dobrovodský
Dizajn: Margaréta Fehérová
Účinkujú: Alla Dmitrievna, Anka, Boris Fedorovič, Chekky / Zuzana Strausz, David Fendrich, Eva B, Jana Veľká, Janka, Ján Slovák, Matula Horecká, Natália Ižáková, Sejmi, Viki, Viktor Krpčiar
Zuzana Duchová - Normálny život medzi divadlom a trápnom (MLOKi, 16.8.2021, sk)
Rehearsals were held two times weekly for three hours. I utilise a set of techniques, which allow me to work with the specific materiality of the non-actors. Mostly, it is various games, with a purpose to expand the spatial perception and coordination of participants, improve their ability to improvise either solo or in the context of a group and develop the technical side of their stage presence (elevated work with space, nonverbal communication, voice techniques and working with audience's attention). I often also work with techniques of complicité.
I developed strategies which make the participants respond to various problems emerging on the scene in real-time and make them perform various assignments, interact with the rest of the group or with the audience.
Participants on stage do not represent any characters. The performance does not have a plot. I am also trying to avoid the documentary mode - to let participants speak about themselves or their lives. All texts and words are improvised or stem from resources which the participants were allowed to read only shortly before the performance.
My goal is to explore the limits of (self) re-presentation, proximity and immediacy and to create an instant community of performers and spectators, a sort of communion/meeting, delimited by the duration of the performance.
The cast of "Piece fashioned for twelve random specific non-actors" consists of a group of volunteers who took part in a six weeks long workshop led by the director Peter Gonda. In his practice he explores the staging potential of working with non-actors. However, this is not amateur or documentary theater. Gonda works with volunteers without trying to make them professional. Everything that professional actors try to eliminate - stress, confusion, errors, is transformed into a part of the performance. This requires a different approach to dramaturgy. Where classical drama presupposes craftsmanship, here chance plays the biggest role. Where theatre works with an illusion of chance, here an openly controlled environment is created. Peter Gonda thus in many ways further develops theatrical thinking of groups such as Rimini Protokol, Komuna Warszawa or Gob Squad. Adam Dragun. Performance vznikala v priebehu 6 týždňov so skupinou dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili na otvorenú výzvu. Štartovacím bodom procesu bola otázka automatickosti v ľudskom správaní a výskum naprieč psychológiou, kognitívnymi vedami, ale tiež mikrobiológiou, ktorý z rôznych strán napádal predstavu o človeku, ako ucelenom jednotlivcovi.
Skúšky, ktoré sa konali dva krát týždenne a trvali tri hodiny vychádzali zo špecifického prístupu ku materialite nehercov, ktorú som si vytvoril počas štúdia režie na pražskej DAMU, kde ma začala zaujímať práca s prejavmi (reč, chodenie, držanie a reč tela, hlas, pohľad, gestikulácia) človeka, ktorého autentickosť ešte nebola premazaná hereckou technikou.
Postupne som si vytvoril sadu techník, ktoré na skúškach používam. Väčšinou sa jedna o rôzne hry, ktoré majú za úlohu rozšíriť priestorové vnímanie a koordináciu účastníkov, naučiť ich schopnosti improvizovať buď solo, alebo v skupine, a rozvíjať technickú rovinu ich prejavu (práca s priestorom, s neverbálnou komunikáciou, hlasom a pozornosťou publika). Často tiež pracujem s technikami complicité, čo je termín popisujúci zvýšenú pozornosť a prepojenosť hereckého ansámblu.
Začal som rozvíjať stratégie, ktoré účastníkov nútia v reálnom čase reagovať na problémy vznikajúce na scéne a plniť rôzne zadania, interagovať so zvyškom skupiny a tiež s divákmi.
Účastníci na javisku nereprezentujú žiadne postavy. Predstavenia nemajú dej ani zápletku. Snažím sa tiež vyhnúť dokumentárnosti - aby účastníci rozprávali o sebe, alebo o svojích životoch. Všetky texty, ktoré v predstavení znejú sú improvizáciou a zdroje boli účastníkmi prečítané len krátko pred predstavením. Su povyberané na základe svojej absurdnosti.
Môj cieľ je obísť hranice (seba)reprezentácie. blízkosti, okamžitosti a inscenovania (sa) na javisku a docieliť moment stretnutia komunity zloženej z nehercov a divákov, stretnutia ohraničeného trvaním performance.
Obsadenie “Piece na mieru náhodných dvanástich konkrétnych nehercov” tvorí skupina dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili tvorivého procesu s režisérom Petrom Gondom, ktorý vo svojej dlhoročnej praxi skúma inscenačný potenciál práce s nehercom. Nejedná sa však o ochotnícke alebo dokumentárne divadlo. Gonda s dobrovoľníkmi pracuje bez ambície urobiť z nich profesionálov. Všetko čo sa profesionálni herci snažia eliminovať – stres, zmätenie, chybovosť, sa tu pretvára na súčasť performancie. To si vyžaduje iný prístup k dramaturgií – tam kde klasická činohra predpokladá remeselné majstrovstvo, ostáva miesto pre náhodu. Tam kde sa zvyčajne pracuje s ilúziou náhody, sa vytvára neskrývane kontrolované prostredie. Peter Gonda tak v mnohom ďalej rozvíja spôsob divadelného uvažovania, ktorému sa venujú tvorcovia zo skupín ako Rimini Protokol, Komuna Warszawa či Gob Squad. Adam Dragun.










Performers: Matúš Bolka, Peter Gonda
Developed with the help of: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
Performéri: Matúš Bolka, Peter Gonda
Poďakovanie: Ivo Dobrovodský, Ivana Rumanová, Michal Cáb
Matúš Bolka is a coder, composer and performer of digital music, since 2011 affiliated with the Bratislava-based music label LOM under the moniker Bolka. After graduating from Institute of Sonology in Den Hague, Bolka left the sonic territory of noise-improvisation to utilise sound material and technologies in a more subversive way. His solo piece oscillate netween hedonistic humor and earnestness, bridging playful performance with the practice of academic electro-acoustic music. Recently Bolka is finishing his sophomore record and collaborating on diverse theatre projects.
Peter Gonda is a creator of post-dramatic stage pieces often working with groups of non-actors. He lives and codes in Prague.
10080 je formát bratislavského združenia Batyskaf, podporujúci vznik netradičných scénických diel s časovým obmedzením, ktoré dáva autorom na tvorbu iba jeden týždeň. Dvojica programátorov zvuku a vizuálu, divadelný režisér Peter Gonda a hudobník Matúš Kobolka na výzvu zareagovali hybridným tvarom na pomedzí kuchárskej reality TV, hudobnej performance a exorcizmu popkultúry.
Matúš Kobolka je programátor, skladateľ a performer počítačovej hudby, ktorý sa od roku 2011 motá okolo bratislavského vydavateľstva LOM a svoje aktivity zastrešuje ako Bolka. Po ukončení štúdií na Institute of Sonology v holandskom Haagu opúšťa vody hlukovej improvizácie a so zvukovým materiálom ako aj technológiami zaobchádza podvratnejšie. Jeho sólo akty oscilujú na hranici medzi hedonistickým humorom a vážnosťou, spájajúc hravú performance s kultúrou akademickej elektroakustickej hudby. Posledné roky dokončuje svoj druhý album a spolupracuje na rôznorodých divadelných projektoch.
Peter Gonda ukončil štúdium réžie KALD DAMU u pedagógov Jiřího Adámka, Dávida Jařába a Miroslava Krobota. Vo svojej divadelnej tvorbe sa zameriava na hľadanie post-dramatických inscenačných foriem často v spolupráci s nehercom. Žije a programuje v Prahe, kde je súčasťou audio-vizuálneho improvizačného telesa Kolektiv.










Concept, script, direction: Peter Gonda
Music dramaturgy: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák
Producer: Dominika Andraško
Stage design: Matěj Sýkora
Light design: Tomáš Morávek
Cast: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová
Developed with the help of: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
Koncept, scenár, réžia: Peter Gonda
Hudobná dramaturgia: Michal Cáb, Jonatán Pastyrčák
Producent: Dominika Andraško
Scéna: Matěj Sýkora
Svetelný dizajn: Tomáš Morávek
Účinkujú: Anna Bubníková, Julie Goetzová, Johana Schmidmajerová
Poďakovanie: Petr Houška, Samuel Michalik, Tereza Semotamová
Tomáš Procházka - Byly jsme a nebudem (SAD, 2019, cz)
Simona Baková - rozhovor s Petrom Gondom (MLOKi, 2019, sk)
Simona Baková - Kiosk 2019, deň prvý – Zápalné metafory vs. konkrétnosť (MLOKi, 26.7.2019, sk)
Donna Haraway
An evening dedicated to telling of stories that instead of the individual or the human place life into their center. Life that grows incessantly, life mutating, nomadic or domesticated, natural or social. An evening of storytelling of stories which are connected by a single line of enquiry - instead of an object, emphasis is placed on the process, instead of the individual on the system. Instead of human time, the stories explore the geological, cellular and systems time.
Six Stories is a stage concert and a sort of self-contained cosmogony of facts whose mythopoesis is based on the forces of gravity, coevolution, molecular dynamics, and cell division. „Co se stane, když se lidská výjimečnost a omezený individualismus, které západní filosofie a politická ekonomie nestále omílá, stanou nepředstavitelnými v odborných vědách, ať už přírodních či sociálních?“
Donna Haraway
Večer věnovaný vyprávění příběhů, které do svého středu neumisťují individuum, a už vůbec ne člověka, ale život. Život bující, rostoucí, mutující, nomádský či domestikovaný, přírodní či společenský. Večer věnovaný vyprávění příběhů, které spojuje jediná linka – namísto objektu je důraz kladen na proces, namísto jedince na systém. Namísto času lidského zkoumá čas geologický, buněčný, čas systémů, čas konce.
Scénický koncert založen na principech storytellingu, Šest příběhů, je jakási do sebe zacyklená kosmogonie faktů, jejíž mytopoetičnost je založena na silách gravitace, koevoluce, molekulární dynamiky a buněčného dělení.










Concept / direction: Peter Gonda
Dramaturgy: Dominika Andraško
Music dramaturgy: Michal Cáb
Light design: Robert Palkovič
Design: Margaréta Fehérová
Cast: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček
Koncept / réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Dominika Andraško
Hudobná dramaturgia: Michal Cáb
Svetelný dizajn: Robert Palkovič
Dizajn: Margaréta Fehérová
Účinkujú: Romana Dériková, Linda Fribert, Oľga Fridrichová, Jan Froněk, Marie Haisová, Michal Hartl, Nikol Havličková, Lucky Lukáš, Jaroslava Pakostová, Vladimír Smejkal, Jakub Vlček













Concept/direction: Peter Gonda
Stage and costumes: Matěj Sýkora
Production: Barbora Jombíková, Kiosk Festival
Developed with the participation of: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová
Cast: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Koncept / réžia: Peter Gonda
Scénografia: Matěj Sýkora
Produkcia: Barbora Jombíková, Kiosk festival
Na vývoji sa podieľali: Simona Baková, Ivana Rumanová, Terézia Klasová, Margaréta Fehérová
Účinkujú: Tibor Blšťák, Damini, Tomáš Hrebeň, Eva Janoušková, Johy, Anton Kováčik, Alex Krámová, Maggie, Róbert Remiáš, Jozef Vrábel
Matej Benčík - Real a čo? Fascinácia čistotou deformácie v réžii Petra Gondu (A2, 2017, sk)
Jakub Molnár - KioX, deň prvý – beznádej i radosť z pozitívnej energie (MLOKi, 2017, sk)













Directed by: Peter Gonda
Script and dramaturgy: Barbora Námerová
Stage and costumes: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská
Music: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal
Production: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová
Translation: Ján Grabec
Cast: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková
Developed with the participation of: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach
Réžia: Peter Gonda
Scenár a dramaturgia: Barbora Námerová
Scéna a kostýmy: Matěj Sýkora, Lucie Sedláková, Bára Malenínská
Hudba: Michal Cáb, Markéta Dvořáková, Jan Nedbal
Produkcia: Andrea Švandová, Ludmila Veřtátová, Karolína Soukupová
Preklad básní: Ján Grabec
Hrajú: Patrik Holubář, Jan Nedbal, Markéta Dvořáková, Anna Čonková, Marek Ďuriš, Barbora Námerová, Tomáš Kovács, Ilona Maruščáková, Sabina Bočková
Vyvinuté spolu s: Jitka Pospíšilová, Johana Matoušková, David Ryska, Markéta Cilečková, Honza Čtvrtník, Kaťa Mach













Directed by: Peter Gonda
Script: Barbora Námerová
Dramaturgy: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Stage: Jitka Pospíšilová
Production: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Light design: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Music: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Graphic design: Margaréta Fehér
Technical support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Cast: Patients of the Psychiatric hospital Bohnice
Réžia: Peter Gonda
Scenár: Barbora Námerová
Dramaturgia: Barbora Námerová, Terézia Klasová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Produkcia: Andrea Koišová, Verona Jankovičová
Svetelný dizajn: Robert Palkovič
Video: Ran Li, Lukáš Janičík
Hudba: Ken Ganfield, Jíří Rouš
Grafika: Margaréta Fehér
Technický support: Marek Brožek, Petr Vaněk
Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Viola Ježková - Proměnná struktura případu Konečníka (interview) (A2larm, 02.10.2015, cz)
Adéla Paulík Lichková - Diagnóza F: Divadlu s psychiatrickými pacienty Neklid nejde o terapii (interview) (Radio Wave, 20.08.2015, cz)
The performance opened on 10.09.2015 and was rerun on 13.09, 16.09 and 23.09.2015. Celovečerné predstavenie bolo vytvorené počas polročnej práce s pacientmi Psychiatrickej nemocnice Bohnice. Na začiatku predstavenia bol impulz vytvoriť spoločne so skupinou pacientov thriller alebo detektívku. Tak ako predchádzajúce predstavenie, aj Posledný prípad detektíva Konečníka vznikalo prostredníctvom intenzívnej improvizačnej práce s pacientmi Bohníc. Inscenácia je čiernohumorným príbehom o životnom páde starnúceho detektíva, žánrovo prechádzajúcim medzi thrillerom, horrorom a čiernou komédiou. Detektív Konečník pátra po svojom zmiznutom kolegovi a zároveň sa snaží rozlúštiť svoj posledný a najväčši prípad. Všetky stopy vedú do Bohníc, kde prestáva byť jasné čo je skutočnosť a čo Konečníkové paranoidné predstavy.
Premiera predstavenia sa konala 10.09.2015, reprízy 13.09, 16.09 a 23.09.2015.













Directed by: Peter Gonda
Dramaturgy: Barbora Námerová
Stage: Jitka Pospíšilová
Music: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau
Cast: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Hudba: Martin Blažíček, Michal Cáb, Jáchym Pešek, Kryštof Pešek, Sara Pinheiro, Jonáš Svatoš, Alex Timpau
Herci: Sára Arnsteinová, Julie Goetzová, Helena Bartošová, Patrik Holubář, Veronika Kellnerová, Pavel Kozohorský
The performance took place on 29.5.2016, and was rerun on 10.6.2016. 5 hercov vs. 5 hudobníkov. Noise, techno a experimentálna elektronika v stretnutí s Tou Tam Dole, hermafroditom Hermim, grilovaným miminkom a zvestovaním nového pohlavia. Experimentálny scénický koncert, v ktorom sa stretávajú členovia hudobného zoskupenia Kolektiv so škandalóznym textom mladej švajčiarskej dramatičky, inšpirovaným prípadom únosu Natasche Kampuschovej, ktorá strávila viac než 8 rokov uväznená v pivnici únoscu Wolfganga Přiklopila. Inscenácia bola koncipovaná ako scénické čítanie radikálne poetického textu, ktorého interpretáciu vytvárali herci naživo do imprizovaného koncertu experimentálnej elektronickej hudby. Kolektiv je otvorená platforma pre spoluprácu autorov algoritmických vizuálov a elektronických hudobníkov. Vychádza z tradície tzv. “live coding”, umeleckej formy založenej na programovaní v reálnom čase a na vytváraní nástrojov pre zvuk a obraz počas predstavnia. Kolektiv organizuje série improvizovaných performatívnych situácií, ktoré majú premenlivý formát, od koncertu až po inštalácie v galerijných priestoroch.
Premiéra predstavenia sa konala 29.5.2016, repríza 10.6.2016.







Directed by: Peter Gonda
Dramaturgy: Barbora Námerová
Stage: Jitka Pospíšilová
Music: Michal Cáb
Live video: Jonáš Svatoš
Light design: Antonín Brinda, Peter Gonda
Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein
Production: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný
Cast: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
Réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Hudba: Michal Cáb
Projekcia: Jonáš Svatoš
Svetelný dizajn: Antonín Brinda, Peter Gonda
Video: Tomáš Merta, Tomáš Klein
Produkcia: Sofie Sticzaiová, Josef Hejný
Herci: Pacienti Psychiatrickej nemocnice Bohnice
The performance was opened on 09.11.2014, and rerun on 11.11 a 13.11.2014. Predstavenie Neklid vzniklo počas ôsmich mesiacov práce s pacientmi najväčšej českej psychiatrickej nemocnice Bohnice. Peter Gonda a Barbora Námerová iniciovali projekt za účelom výskumu divadelnej práce s nehercom, a s cieľom skúmať fenomén autentickosti u neherca. Autori vstúpili na pôdu Nemocnice Bohnice so zámerom vytvoriť predstavenie spoločne so skupinou pacientov, použitím postupov tzv. divadla devised, tj. metódy kolektívnej tvorby. V Bohniciach autori viedli dvakrát týždenne divadelné dielne, pričom počas trvania projektu sa dielní zúčastnilo vyše 70 pacientov nemocnice. Výsledné predstavenie Neklid sa skladalo zo série 12 obrazov, ktoré boli zoradene podľa čiste kompozičných kritérii. Improvizácie pacientov, alebo performatívne akcie so zvukom a pohybom sa tu striedali v niečom, čo autori nazvali dramaturgiou šumu. Predstavenie bolo pripravené a uvedené v industriálnych priestoroch Prádelny Bohnice.
Premiéra predstavenia sa konala 09.11.2014, a dve reprízy 11.11 a 13.11.2014.













Written and directed by: Peter Gonda
Dramaturgy: Barbora Námerová
Stage: Jitka Pospíšilová
Music: Michal Cáb
Cast: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Réžia, scenár: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Hudba: Michal Cáb
Herci: Sára Arnsteinová, Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
The performance was staged on 30.05.2013, rerun on 31.05.2013, and 15.6.2013 in the industrial spaces of the historical laundry hall of the psychiatric hospital Bohnice. Sarajevo was also performed as part of the theatre festival Příští vlna / Next Wave in Brno in September 2013. Udalosti odohrávajúce sa počas vojny, ktorá by sa mohla odohrávať kdekoľvek, rozprávané fragmentárnou a nelineárnou formou, ktorá sa voľne inšpiruje Denníkom Zlaty Filipovičovej, 11-ročnej Sarajevčanky opisujúcej príchod a priebeh vojny, ako aj zbierkou reportáži českého žurnalistu Jana Urbana "Všem Sráčum Navzdory". Násilie na divadle, detské hry na život a smrť, mesto v plameňoch a pocit apokalypsy. Despotický režisér a päť hercov. Zvláštna skúška pri ktorej ide o život. Alebo zvláštne mučenie, ktoré sa ponáša na divadlo? Sarajevo tématicky vychádza zo širokého zberu materiálu o občianskej vojne v bývalej Juhoslávií a z viacerých pobytov v Belehrade a Sarajeve. Cez nemožnosť vypovedať o obrovskej ľudskej tragédií sa predstavenie tematicky stočilo ku téme používania a zobrazovania násilia na divadle.
Premiéra predstavenia sa konala 30.05.2013, prvá repríza 31.05.2013, druhá repríza v Prádelni Bohnice 15.6.2013. Predstavenie bolo takisto uvedené na divadelnom festivale Příští vlna / Next Wave v Brne, v Septembri 2013.













Written and directed by: Peter Gonda
Dramaturgy: Barbora Námerová
Stage: Jitka Pospíšilová
Music: Michal Cáb
Cast: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Scenár a réžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Barbora Námerová
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Hudby: Michal Cáb
Herci: Anděla Blažková, Ivo Sedláček, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma




Written and directed by: Peter Gonda
Stage: Jitka Pospíšilová
Cast: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma
Scenár a réžia: Peter Gonda
Scénografia: Jitka Pospíšilová
Herci: Anděla Blažková, Pavel Kozohorský, Honza Nedbal, Jíří Šimek, Míša Švédová, Daniel Tůma



